2eab5ba73b8b6e750923465432a07afa,
[ Pobierz całość w formacie PDF ]
GRAMATICKÉ TERMÍNY, SKRATKY A ZNAČKY:
samohl. - samohláska
spol. - spoluhláska
substantívum, subst. - podstatné meno
adjektívum, adj. - prídavné meno
deklinácia - skloňovanie
maskulínum, m. - mužský rod
feminínum, f. - ženský rod
neutrum, n. - stredný rod
m. / f. - mužský alebo ženský rod
singulár, sg. - jednotné číslo
plurál, pl. - množné číslo
nominatív, nom. - 1. pád (kto? čo?)
genitív, gen. - 2. pád ((z) koho? (z) čoho?)
datív, dat. - 3. pád (komu? čomu?)
akuzatív, ak. - 4. pád (koho? čo?)
ablatív, abl. - 6. pád ((o) kom? (o) čom? + (s) kým? (s) čím?)
neskl. - nesklonné
komp. - komparatív
sup. - superlatív
konjugácia - časovanie
verbum - sloveso
indikatív, ind. - oznamovací spôsob
infinitív, inf. - neurčitok
pasívum, pass. - trpný rod
aktívum, act. - činný rod
prézent, praes. - prítomný čas
perfektum, perf. - minulý čas (dokonavý)
al. - alebo
predl. - predložka
< > - v zátvorkách uvádzame prepis výslovnosti
Ö
z toho vyplýva, to znamená
GRAMATICKÝ ÚVOD
Výslovnosť
Pôvodnú výslovnosť latinského jazyka rekonštruujeme jednak podľa prác a správ
rímskych gramatikov, ale aj na základe tvarov slov, ktoré alebo boli prebraté do cudzích
jazykov z latinčiny alebo ich z cudzích jazykov prebrala latinčina. Dnes sa u niektorých
národov stretávame s tendenciou prispôsobovania výslovnosti latinčiny svojmu národnému
jazyku. Objavili sa aj snahy zaviesť medzinárodne platnú výslovnosť latinčiny. Naša
výslovnosť (podobne česká, poľská) sa pridŕža stredovekej tradície a je nepôvodná. Pri
výslovnosti latinských hlások sa oproti slovenčine stretávame s týmito odlišnosťami:
Samohlásky:
•
•
samohláska
-i-
sa v postavení na začiatku slova alebo medzi dvoma samohláskami vyslo-
vuje ako
-j-
a v biologickej terminológii sa často aj píše ako
j
:
ianthinus
<jantinus> fia-
lový,
maior
<major> väčší,
jūglāns
(pôvodne iuglāns)<júgláns> orech
•
•
latinské dvojhlásky
-ae-
a
-oe-
sa vyslovujú ako slovenské
-é-
:
aetās
<étás> vek,
oesop-
hagus
<ézofagus> pažerák. Ak treba skupinu vysloviť oddelene, druhá samohláska je
označená čiarkou alebo dvoma bodkami:
āër
<áér> vzduch
Spoluhlásky:
spoluhlásku
-c-
vyslovujeme:
1)
spravidla ako
-k-
:
caput
<kaput> hlava ,
color
<kolor> farba,
cutis
<kutis> koža.
2)
ak po nej nasledujú samohlásky
e, i, y,
a dvojhlásky
ae, oe
, tak
-c-
vyslovíme ako
-c-
napr.:
cervix
<cervix> krk,
incisiō
<incizió> rez, incízia,
lymphocytus
<lymfocytus>
miazgová bunka, caepa <cépa> cibuľa,
coeptus
<ceptus> začiatok
spoluhlásku
-s-
čítame ako
slovenské
-z-
vtedy,
1)
ak stojí medzi dvoma samohláskami
nāsus
<názus> nos
2)
ak stojí medzi samohláskou a spoluhláskou m, n, r, l:
pulsus
<pulzus> pulz,
insula
<inzula> ostrov, ostrovček,
incisura
<incizura> zárez
spojenia
-di-, -ti-, -ni-, -li-
a
-de-, -te-, -ne-, -le-
vyslovujeme v latinčine vždy tvrdo:
digi-
tus
<dygytus> prst,
tilia
<tylya> lipa ,
nīdus
<nýdus> hniezdo,
līnea
<lýnea> čiara,
dēns
<déns> zub ,
tendō
<tendó> šľacha,
nervus
<nervus> nerv ,
lepus
<lepus> zajac
skupina
-ti-
sa číta:
1)
v prípade že po nej nasleduje samohláska alebo dvojhláska ako
-ci-
,
substan-ti+a
(ti+samohl.) <substancia> hmota, gen. sg.
substan-ti-ae
(ti+dvojhláska) <substancie>
hmoty
2)
toto pravidlo neplatí a
-ti-
sa číta ako
-ti,
ak je pred spojením
-ti- + samohláska resp.
dvojhláska
spoluhláska
s, t
alebo
x,
-
:
mi-x-ti+ō
(ti+ samohláska !ale pre tým je x)
<mixtió> zmes, o-s-ti+um (ti+ samohláska !ale pre tým je s)
<ostium> ústie
skupinu
-qu-
čítame ako
-kv-
:
aqua
<akva> voda
skupinu
-ngu-
čítame ako
-ngv-
:
lingua
<lyngva> jazyk
skupinu
-ph-
čítame ako
-f-
:
phylum
<fylum> kmeň
skupinu
-th-
čítame ako
-t-
:
orthoptera
<ortoptera> rovnokrídlovce
skupinu
-rh-
čítame ako
-r-
:
rhīnocerōs
<rínocerós> nosorožec
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
VŠEOBECNÉ POZNÁMKY K LATINSKÉMU SUBSTANTÍVU
Pri latinskom substantíve rozlišujeme podobne ako v slovenčine, kategóriu gramatického
rodu (mužský, ženský, stredný), čísla (jednotné a množné) a pádu. Latinčina má šesť pádov.
Prvých päť pádov v latinčine funkčne zodpovedá sústave slovenských pádov (vokatív sa
v latinčine zvyčajne zhoduje s tvarom nominatívu, podobne ako v slovenčine má oslovovaciu
funkciu; v biologickej terminológii je zriedkavý, a preto nebudeme ho uvádzať). Posledným
pádom je ablatív, ktorý plní funkciu slovenského lokálu aj inštrumentálu.
V slovníku sa pri substantíve vždy uvádza:
príklad
1)
základný tvar
, ktorým je
nom. sg.
HERBA
2)
tvar koncovky gen. sg.
- pri-
raďuje substantívum k príslušnej
deklinácii
AE
3)
skratka rodu
substantíva
F
•
•
V latinčine rozoznávame päť deklinácií, pričom pre každú z nich je typická len jedna
koncovka v gen. sg.:
I. deklinácia
-ae
II. deklinácia
ī
III. deklinácia
-is
IV. deklinácia
-ūs
V. deklinácia
ēī
Skloňujeme tak, že k základu substantíva (
základ substantíva dostaneme tak, že od ge-
nitívneho tvaru slova oddelíme genitívnu koncovku
) pridávame pádové koncovky prísluš-
nej deklinácie.
nom. sg. HERBA
Ö
gen. sg. HERB
AE
Ö
základ je HERB
Prehľad latinských deklinácií:
deklinácia I.
II.
III.
IV.
V.
F
F
M
N
F
rod
M
N
M
N
zakončenie
v nom. sg.
-a
rôzne bez
ohľadu
na rod
-ēs
-us/-er
-um
-us
-ū
zakončenie
v gen. sg.
-ae
-is, spoločné
pre všetky
rod
-eī
-ī
-ūs
tematický
príznak
A
O
spoluhláska/ I U
E
vzor
herba, ae, f. oculus, ī, m.
ōvum, ī, n.
homō, inis, m.
radīx, icis, f.
nōmen, inis, n.
sēnsus,ūs,m.
genū, ūs, n.
speciēs, ēī,
f.
1
Pri tretej deklinácii sa často pri tvare genitívnej koncovky uvádza viacero hlások, čo môže vytvárať dojem, že
ide o rozličné obmeny koncovky -is. Podrobnejšie problematiku vysvetlíme pri substantívach III. deklinácie
VŠEOBECNÉ POZNÁMKY K LATINSKÉMU SLOVESU
Pri latinskom slovese rozoznávame gramatickú kategóriu osoby (1, 2 a 3), čísla (jednotné
a množné), spôsobu (oznamovací, spojovací a rozkazovací), rodu (činný - aktívum a trpný -
pasívum) a času (bežne sa používajú štyri slovesné časy: prítomný, minulý dokonavý, minulý
nedokonavý a budúci). Slovesá sa delia do štyroch konjugačných tried. Dokážeme ich
vzájomne odlíšiť podľa tvaru infinitívu prézenta aktíva, ktorý je súčasťou slovníkového hesla
slovesa. Úplné slovníkové heslo pri slovese pozostáva zo štyroch tvarov, (1 a 2 stĺpec), pre
študijné účely však postačuje pamätať si prvé dva tvary. (3 a 4 stĺpec).
tvary
príklad
tvary
príklad
1)
tvar 1. os. sg. ind. praes. act
2)
koncovka inf. praes. act.
3)
koncovka 1. os. sg. ind. perf.
act.
4)
koncovka supína
AMŌ
-ĀRE
-ĀVĪ
-ĀTUM
1)
tvar 1. os. sg. ind. praes. act.
2)
koncovka inf. praes. act.
AMŌ
-ĀRE
Sloveso časujeme tak, že k základu slovesa (ktorý získame, ak pri slovesách I., II. a IV.
konjugácie od tvaru infinitívu prézenta aktíva odtrhneme koncové -re a pri slovesách III.
konjugácie koncové -ere) pridávame osobné koncovky, ktoré sú spoločné pre všetky latinské
konjugačné typy. Aktívum a pasívum má svoje zvláštne koncovky. Pri slovesách I. a II. kon-
jugácie pridávame osobné koncovky priamo k základu. V III. konjugácii sa základ spravidla
končí na spoluhlásku, a preto sa medzi základ a osobnú koncovku vsúva ešte samohláska -i
a v 3. os. pl. -u. Pri IV. konjugácii pripojíme osobnú koncovku priamo k základu vo všetkých
tvaroch okrem 3. os. pl. kde ešte pridáme samohlásku -u.
Pri preklade latinské pasívum v prítomnom čase neopisujeme pomocou slovesa byť
a particípia, napr.: je milovaný, ako je to v slovenčine, ale tvar s týmto významom vytvoríme
v latinčine jednou koncovkou. Treba si zapamätať, že pri trpnom rode na latinskom tvare slo-
vesa nemožno na rozdiel od slovenčiny rozoznať rod podmetu: amātur = je milovaný, á, é.
Prehľad ohýbacích prípon štyroch konjugácií a tvorby imperatívov:
OZNAMOVACÍ SPÔSOB
sg.
aktívum pasívum pl.
aktívum pasívum
1.
-ō
-r
1.
-mus
-mur
2.
-s
-ris
2.
-tis
-minī
3.
-t
-tur
3.
-nt
-ntur
ROZKAZOVACÍ SPÔSOB
(LEN AKTÍVNE TVARY)
2. os. sg.
2. os. pl.
čistý základ/pri III. konjugácii koncovka -e
-te
Prehľad základných tvarov štyroch konjugácií:
I.
II.
III.a
III.b
IV.
zápis
lavō,āre videō,ēre iungō,ere capiō,ere audiō,īre
1. os. sg. act.
lav-ō
milujem
vide-ō
vidím
iung-ō
spájam
cap-i-ō
chytám
aud-i-ō
počujem
aktívny infinitív
lav-ā-re
milovať
vid-ē-re
vidieť
iung-e-re
spájať
cap-e-re
chytať
aud-ī-re
počuť
[ Pobierz całość w formacie PDF ]
zanotowane.pl doc.pisz.pl pdf.pisz.pl charloteee.keep.pl
GRAMATICKÉ TERMÍNY, SKRATKY A ZNAČKY:
samohl. - samohláska
spol. - spoluhláska
substantívum, subst. - podstatné meno
adjektívum, adj. - prídavné meno
deklinácia - skloňovanie
maskulínum, m. - mužský rod
feminínum, f. - ženský rod
neutrum, n. - stredný rod
m. / f. - mužský alebo ženský rod
singulár, sg. - jednotné číslo
plurál, pl. - množné číslo
nominatív, nom. - 1. pád (kto? čo?)
genitív, gen. - 2. pád ((z) koho? (z) čoho?)
datív, dat. - 3. pád (komu? čomu?)
akuzatív, ak. - 4. pád (koho? čo?)
ablatív, abl. - 6. pád ((o) kom? (o) čom? + (s) kým? (s) čím?)
neskl. - nesklonné
komp. - komparatív
sup. - superlatív
konjugácia - časovanie
verbum - sloveso
indikatív, ind. - oznamovací spôsob
infinitív, inf. - neurčitok
pasívum, pass. - trpný rod
aktívum, act. - činný rod
prézent, praes. - prítomný čas
perfektum, perf. - minulý čas (dokonavý)
al. - alebo
predl. - predložka
< > - v zátvorkách uvádzame prepis výslovnosti
Ö
z toho vyplýva, to znamená
GRAMATICKÝ ÚVOD
Výslovnosť
Pôvodnú výslovnosť latinského jazyka rekonštruujeme jednak podľa prác a správ
rímskych gramatikov, ale aj na základe tvarov slov, ktoré alebo boli prebraté do cudzích
jazykov z latinčiny alebo ich z cudzích jazykov prebrala latinčina. Dnes sa u niektorých
národov stretávame s tendenciou prispôsobovania výslovnosti latinčiny svojmu národnému
jazyku. Objavili sa aj snahy zaviesť medzinárodne platnú výslovnosť latinčiny. Naša
výslovnosť (podobne česká, poľská) sa pridŕža stredovekej tradície a je nepôvodná. Pri
výslovnosti latinských hlások sa oproti slovenčine stretávame s týmito odlišnosťami:
Samohlásky:
•
•
samohláska
-i-
sa v postavení na začiatku slova alebo medzi dvoma samohláskami vyslo-
vuje ako
-j-
a v biologickej terminológii sa často aj píše ako
j
:
ianthinus
<jantinus> fia-
lový,
maior
<major> väčší,
jūglāns
(pôvodne iuglāns)<júgláns> orech
•
•
latinské dvojhlásky
-ae-
a
-oe-
sa vyslovujú ako slovenské
-é-
:
aetās
<étás> vek,
oesop-
hagus
<ézofagus> pažerák. Ak treba skupinu vysloviť oddelene, druhá samohláska je
označená čiarkou alebo dvoma bodkami:
āër
<áér> vzduch
Spoluhlásky:
spoluhlásku
-c-
vyslovujeme:
1)
spravidla ako
-k-
:
caput
<kaput> hlava ,
color
<kolor> farba,
cutis
<kutis> koža.
2)
ak po nej nasledujú samohlásky
e, i, y,
a dvojhlásky
ae, oe
, tak
-c-
vyslovíme ako
-c-
napr.:
cervix
<cervix> krk,
incisiō
<incizió> rez, incízia,
lymphocytus
<lymfocytus>
miazgová bunka, caepa <cépa> cibuľa,
coeptus
<ceptus> začiatok
spoluhlásku
-s-
čítame ako
slovenské
-z-
vtedy,
1)
ak stojí medzi dvoma samohláskami
nāsus
<názus> nos
2)
ak stojí medzi samohláskou a spoluhláskou m, n, r, l:
pulsus
<pulzus> pulz,
insula
<inzula> ostrov, ostrovček,
incisura
<incizura> zárez
spojenia
-di-, -ti-, -ni-, -li-
a
-de-, -te-, -ne-, -le-
vyslovujeme v latinčine vždy tvrdo:
digi-
tus
<dygytus> prst,
tilia
<tylya> lipa ,
nīdus
<nýdus> hniezdo,
līnea
<lýnea> čiara,
dēns
<déns> zub ,
tendō
<tendó> šľacha,
nervus
<nervus> nerv ,
lepus
<lepus> zajac
skupina
-ti-
sa číta:
1)
v prípade že po nej nasleduje samohláska alebo dvojhláska ako
-ci-
,
substan-ti+a
(ti+samohl.) <substancia> hmota, gen. sg.
substan-ti-ae
(ti+dvojhláska) <substancie>
hmoty
2)
toto pravidlo neplatí a
-ti-
sa číta ako
-ti,
ak je pred spojením
-ti- + samohláska resp.
dvojhláska
spoluhláska
s, t
alebo
x,
-
:
mi-x-ti+ō
(ti+ samohláska !ale pre tým je x)
<mixtió> zmes, o-s-ti+um (ti+ samohláska !ale pre tým je s)
<ostium> ústie
skupinu
-qu-
čítame ako
-kv-
:
aqua
<akva> voda
skupinu
-ngu-
čítame ako
-ngv-
:
lingua
<lyngva> jazyk
skupinu
-ph-
čítame ako
-f-
:
phylum
<fylum> kmeň
skupinu
-th-
čítame ako
-t-
:
orthoptera
<ortoptera> rovnokrídlovce
skupinu
-rh-
čítame ako
-r-
:
rhīnocerōs
<rínocerós> nosorožec
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
VŠEOBECNÉ POZNÁMKY K LATINSKÉMU SUBSTANTÍVU
Pri latinskom substantíve rozlišujeme podobne ako v slovenčine, kategóriu gramatického
rodu (mužský, ženský, stredný), čísla (jednotné a množné) a pádu. Latinčina má šesť pádov.
Prvých päť pádov v latinčine funkčne zodpovedá sústave slovenských pádov (vokatív sa
v latinčine zvyčajne zhoduje s tvarom nominatívu, podobne ako v slovenčine má oslovovaciu
funkciu; v biologickej terminológii je zriedkavý, a preto nebudeme ho uvádzať). Posledným
pádom je ablatív, ktorý plní funkciu slovenského lokálu aj inštrumentálu.
V slovníku sa pri substantíve vždy uvádza:
príklad
1)
základný tvar
, ktorým je
nom. sg.
HERBA
2)
tvar koncovky gen. sg.
- pri-
raďuje substantívum k príslušnej
deklinácii
AE
3)
skratka rodu
substantíva
F
•
•
V latinčine rozoznávame päť deklinácií, pričom pre každú z nich je typická len jedna
koncovka v gen. sg.:
I. deklinácia
-ae
II. deklinácia
ī
III. deklinácia
-is
IV. deklinácia
-ūs
V. deklinácia
ēī
Skloňujeme tak, že k základu substantíva (
základ substantíva dostaneme tak, že od ge-
nitívneho tvaru slova oddelíme genitívnu koncovku
) pridávame pádové koncovky prísluš-
nej deklinácie.
nom. sg. HERBA
Ö
gen. sg. HERB
AE
Ö
základ je HERB
Prehľad latinských deklinácií:
deklinácia I.
II.
III.
IV.
V.
F
F
M
N
F
rod
M
N
M
N
zakončenie
v nom. sg.
-a
rôzne bez
ohľadu
na rod
-ēs
-us/-er
-um
-us
-ū
zakončenie
v gen. sg.
-ae
-is, spoločné
pre všetky
rod
-eī
-ī
-ūs
tematický
príznak
A
O
spoluhláska/ I U
E
vzor
herba, ae, f. oculus, ī, m.
ōvum, ī, n.
homō, inis, m.
radīx, icis, f.
nōmen, inis, n.
sēnsus,ūs,m.
genū, ūs, n.
speciēs, ēī,
f.
1
Pri tretej deklinácii sa často pri tvare genitívnej koncovky uvádza viacero hlások, čo môže vytvárať dojem, že
ide o rozličné obmeny koncovky -is. Podrobnejšie problematiku vysvetlíme pri substantívach III. deklinácie
VŠEOBECNÉ POZNÁMKY K LATINSKÉMU SLOVESU
Pri latinskom slovese rozoznávame gramatickú kategóriu osoby (1, 2 a 3), čísla (jednotné
a množné), spôsobu (oznamovací, spojovací a rozkazovací), rodu (činný - aktívum a trpný -
pasívum) a času (bežne sa používajú štyri slovesné časy: prítomný, minulý dokonavý, minulý
nedokonavý a budúci). Slovesá sa delia do štyroch konjugačných tried. Dokážeme ich
vzájomne odlíšiť podľa tvaru infinitívu prézenta aktíva, ktorý je súčasťou slovníkového hesla
slovesa. Úplné slovníkové heslo pri slovese pozostáva zo štyroch tvarov, (1 a 2 stĺpec), pre
študijné účely však postačuje pamätať si prvé dva tvary. (3 a 4 stĺpec).
tvary
príklad
tvary
príklad
1)
tvar 1. os. sg. ind. praes. act
2)
koncovka inf. praes. act.
3)
koncovka 1. os. sg. ind. perf.
act.
4)
koncovka supína
AMŌ
-ĀRE
-ĀVĪ
-ĀTUM
1)
tvar 1. os. sg. ind. praes. act.
2)
koncovka inf. praes. act.
AMŌ
-ĀRE
Sloveso časujeme tak, že k základu slovesa (ktorý získame, ak pri slovesách I., II. a IV.
konjugácie od tvaru infinitívu prézenta aktíva odtrhneme koncové -re a pri slovesách III.
konjugácie koncové -ere) pridávame osobné koncovky, ktoré sú spoločné pre všetky latinské
konjugačné typy. Aktívum a pasívum má svoje zvláštne koncovky. Pri slovesách I. a II. kon-
jugácie pridávame osobné koncovky priamo k základu. V III. konjugácii sa základ spravidla
končí na spoluhlásku, a preto sa medzi základ a osobnú koncovku vsúva ešte samohláska -i
a v 3. os. pl. -u. Pri IV. konjugácii pripojíme osobnú koncovku priamo k základu vo všetkých
tvaroch okrem 3. os. pl. kde ešte pridáme samohlásku -u.
Pri preklade latinské pasívum v prítomnom čase neopisujeme pomocou slovesa byť
a particípia, napr.: je milovaný, ako je to v slovenčine, ale tvar s týmto významom vytvoríme
v latinčine jednou koncovkou. Treba si zapamätať, že pri trpnom rode na latinskom tvare slo-
vesa nemožno na rozdiel od slovenčiny rozoznať rod podmetu: amātur = je milovaný, á, é.
Prehľad ohýbacích prípon štyroch konjugácií a tvorby imperatívov:
OZNAMOVACÍ SPÔSOB
sg.
aktívum pasívum pl.
aktívum pasívum
1.
-ō
-r
1.
-mus
-mur
2.
-s
-ris
2.
-tis
-minī
3.
-t
-tur
3.
-nt
-ntur
ROZKAZOVACÍ SPÔSOB
(LEN AKTÍVNE TVARY)
2. os. sg.
2. os. pl.
čistý základ/pri III. konjugácii koncovka -e
-te
Prehľad základných tvarov štyroch konjugácií:
I.
II.
III.a
III.b
IV.
zápis
lavō,āre videō,ēre iungō,ere capiō,ere audiō,īre
1. os. sg. act.
lav-ō
milujem
vide-ō
vidím
iung-ō
spájam
cap-i-ō
chytám
aud-i-ō
počujem
aktívny infinitív
lav-ā-re
milovať
vid-ē-re
vidieť
iung-e-re
spájať
cap-e-re
chytať
aud-ī-re
počuť
[ Pobierz całość w formacie PDF ]